Sociálnosť a Solidarita

Predtým ako prejdem k číslam, rád by som napísal pár slov k týmto dvom pojmom, keďže neexistuje ich všeobecne platná definícia. Sociálnosť daňového systému vyjadrujú tzv. „sociálne aspekty", akými sú nezdaniteľné minimum a daňový bonus na dieťa a majú docieliť, aby najnižšie príjmové skupiny mali najnižšie daňové zaťaženie. Solidárnosť daňového systému vyjadruje progresivita v zdanení, čo znamená, že najvyššie príjmové skupiny budú vystavené najvyššiemu daňovému zaťaženiu. Tak dochádza k prerozdeleniu od bohatých k chudobným.

Rovná daň, ktorú Slovensko zaviedlo v roku 2004, nahradila dovtedy platný progresívny daňový systém a na prvý pohľad môže vzniknúť dojem, že progresivita a s ňou aj solidarita sa znížili, keďže do roku 2003 rástla sadzba dane spolu s príjmom a od roku 2004 je sadzba pre všetky výšky príjmov jednotná. Opak je však pravdou a to z toho dôvodu, že okrem jednotnej sadzby bolo výrazne zvýšené nezdaniteľné minimum, ktoré je navyše dynamické (to znamená, že sa každý rok automaticky zvýši o mieru, ktorou rastie životné minimum) a bol zavedený daňový bonus na dieťa, ktorý dokonca umožňuje dosiahnuť negatívnu daň z príjmu.

Rovná daň je sociálnejšia

Tieto dva sociálne aspekty spôsobili, že rovná daň je oveľa sociálnejšia, ako bol predošlý daňový systém. Kým v starom, progresívnom (avšak s nízkym nezdaniteľným minimom a bez daňového bonusu na dieťa) systéme sa 50% zamestnancov s najnižšími príjmami podieľalo trinástimi percentami na všetkých daňových výnosoch, dnes sa podieľa len štyrmi. Rovná daň teda chudobnejšiu polovičku zamestnancov zaťažuje menej a preto je sociálnejšia. Graf je tu, excelovský súbor s výpočtami tu a stručný prehľad tu:

Rovná daň je solidárnejšia

Preukázať zvýšenie solidarity znamená preukázať zvýšenie progresivity zdanenia, čo nie je úplne triviálne. Dvaja borci, Corrado Gini a Nanak Kakwani, si nad tým lámali hlavy a vytvorili nástroje zvané Giniho koeficient a Kakwaniho index.

Giniho koeficient udáva mieru nerovnosti - 0 znamená, že všetci majú rovnaký príjem (úplná rovnosť) a 1 znamená, že celý príjem má jeden jedinec a všetci ostatní nemajú žiadny príjem (úplná nerovnosť). Slovenský Gini sa už niekoľko rokov pohybuje medzi 0,30 a 0,35, čím sa radíme medzi krajiny s nízkou nerovnosťou príjmov. 

Kakwaniho index je rozdiel medzi „Gini koeficientom" udávajúcim mieru nerovnosti v zaplatenej dani z príjmov a Gini koeficientom udávajúcim mieru nerovnosti v príjmoch samotných. Aby to nebolo také jednoduché, pri daniach sa miere nerovnosti nehovorí Gini koeficient (preto tie úvodzovky), ale už len koncentrácia zaplatených daní. Podstatné je, že výpočet je rovnaký.

Keď je Kakwani pozitívny, je v daniach vyššia nerovnosť ako v príjmoch a preto je daňový systém progresívny. No a teraz príde to zaujímavé: Kakwaniho index po zavedení Rovnej dane stúpol - a nie málo - a preto je Rovná daň progresívnejšia (a solidárnejšia) ako predošlý progresívny daňový systém.

 

Ale čo s tou DPH?

Samozrejme, argumentovať Ginim a Kakwanim širokým vrstvám obyvateľstva nie je úplne jednoduché, ale aspoň občanom s ekonomickým vzdelaním bude jasné, že samotná Rovná daň je sociálnejšia a solidárnejšia. Ostáva otázka DPH. Robiť sociálnu politiku prostredníctvom nižšej sadzby DPH je drahá záležitosť. Položky zaťažené nízkou sadzbou má možnosť kúpiť si bohatý rovnako ako chudobný. Bohatý si ich ale kúpi viac a vo vyššej kvalite a v konečnom dôsledku ťaží z nižšej sadzby viac ako chudobný. Preto nižšia sadzba DPH nie je sociálny aspekt a nezvyšuje solidaritu. Je to len dobrá téma na oblbovanie.