Rovná daň je sociálnejšia a solidárnejšia, vravia Gini a Kakwani

16.1.2008 o 10:00 | Karma článku: 15.55 | Prečítané  21320-krát

Štruktúra miezd za rok 2006, ktorú štatistický úrad prednedávnom zverejnil, opäť raz vyvrátila premiérové reči o krajne nesociálnej rovnej dani. Kto sa pozrie bližšie na čísla, ktoré hodnotia sociálnosť a solidárnosť rovnej dane, zistí pravý opak.

Sociálnosť a Solidarita

Predtým ako prejdem k číslam, rád by som napísal pár slov k týmto dvom pojmom, keďže neexistuje ich všeobecne platná definícia. Sociálnosť daňového systému vyjadrujú tzv. „sociálne aspekty", akými sú nezdaniteľné minimum a daňový bonus na dieťa a majú docieliť, aby najnižšie príjmové skupiny mali najnižšie daňové zaťaženie. Solidárnosť daňového systému vyjadruje progresivita v zdanení, čo znamená, že najvyššie príjmové skupiny budú vystavené najvyššiemu daňovému zaťaženiu. Tak dochádza k prerozdeleniu od bohatých k chudobným.

Rovná daň, ktorú Slovensko zaviedlo v roku 2004, nahradila dovtedy platný progresívny daňový systém a na prvý pohľad môže vzniknúť dojem, že progresivita a s ňou aj solidarita sa znížili, keďže do roku 2003 rástla sadzba dane spolu s príjmom a od roku 2004 je sadzba pre všetky výšky príjmov jednotná. Opak je však pravdou a to z toho dôvodu, že okrem jednotnej sadzby bolo výrazne zvýšené nezdaniteľné minimum, ktoré je navyše dynamické (to znamená, že sa každý rok automaticky zvýši o mieru, ktorou rastie životné minimum) a bol zavedený daňový bonus na dieťa, ktorý dokonca umožňuje dosiahnuť negatívnu daň z príjmu.

Rovná daň je sociálnejšia

Tieto dva sociálne aspekty spôsobili, že rovná daň je oveľa sociálnejšia, ako bol predošlý daňový systém. Kým v starom, progresívnom (avšak s nízkym nezdaniteľným minimom a bez daňového bonusu na dieťa) systéme sa 50% zamestnancov s najnižšími príjmami podieľalo trinástimi percentami na všetkých daňových výnosoch, dnes sa podieľa len štyrmi. Rovná daň teda chudobnejšiu polovičku zamestnancov zaťažuje menej a preto je sociálnejšia. Graf je tu, excelovský súbor s výpočtami tu a stručný prehľad tu:

Rovná daň je solidárnejšia

Preukázať zvýšenie solidarity znamená preukázať zvýšenie progresivity zdanenia, čo nie je úplne triviálne. Dvaja borci, Corrado Gini a Nanak Kakwani, si nad tým lámali hlavy a vytvorili nástroje zvané Giniho koeficient a Kakwaniho index.

Giniho koeficient udáva mieru nerovnosti - 0 znamená, že všetci majú rovnaký príjem (úplná rovnosť) a 1 znamená, že celý príjem má jeden jedinec a všetci ostatní nemajú žiadny príjem (úplná nerovnosť). Slovenský Gini sa už niekoľko rokov pohybuje medzi 0,30 a 0,35, čím sa radíme medzi krajiny s nízkou nerovnosťou príjmov. 

Kakwaniho index je rozdiel medzi „Gini koeficientom" udávajúcim mieru nerovnosti v zaplatenej dani z príjmov a Gini koeficientom udávajúcim mieru nerovnosti v príjmoch samotných. Aby to nebolo také jednoduché, pri daniach sa miere nerovnosti nehovorí Gini koeficient (preto tie úvodzovky), ale už len koncentrácia zaplatených daní. Podstatné je, že výpočet je rovnaký.

Keď je Kakwani pozitívny, je v daniach vyššia nerovnosť ako v príjmoch a preto je daňový systém progresívny. No a teraz príde to zaujímavé: Kakwaniho index po zavedení Rovnej dane stúpol - a nie málo - a preto je Rovná daň progresívnejšia (a solidárnejšia) ako predošlý progresívny daňový systém.

 

Ale čo s tou DPH?

Samozrejme, argumentovať Ginim a Kakwanim širokým vrstvám obyvateľstva nie je úplne jednoduché, ale aspoň občanom s ekonomickým vzdelaním bude jasné, že samotná Rovná daň je sociálnejšia a solidárnejšia. Ostáva otázka DPH. Robiť sociálnu politiku prostredníctvom nižšej sadzby DPH je drahá záležitosť. Položky zaťažené nízkou sadzbou má možnosť kúpiť si bohatý rovnako ako chudobný. Bohatý si ich ale kúpi viac a vo vyššej kvalite a v konečnom dôsledku ťaží z nižšej sadzby viac ako chudobný. Preto nižšia sadzba DPH nie je sociálny aspekt a nezvyšuje solidaritu. Je to len dobrá téma na oblbovanie.

Hlavné správy

ZAHRANIČIE

Poklady, ktoré sa dajú vypiť a zjesť

Francúzi majú kultúru stolovania, Japonci recept na dlhý život. Čo podľa UNESCO patrí do nehmotného kultúrneho dedičstva?

KOMENTARE.SME.SK

Týždeň vo svete v karikatúrach

Pozrite si výber najlepších svetových karikatúr z uplynulého týždňa.

ROZHOVOR

Slovenský pozorovateľ na Ukrajine: Bohatí si kupujú hlasy

Posledných 15 rokov zažil Peter Novotný na Ukrajine všetky dôležité voľby.


Už ste čítali?