Teraz k podstate veci:

Slovensko malo v rokoch 2005 a 2006 vďaka ďaňovej reforme a iným reformám klesajúci deficit. Dokonca boli aj roky, kedy deficit bol tak nízky, že celkový dlh klesal a blížil sa k 30% HDP. V takto skvelej kondícii bola odovzdaná krajina s „plnou špajzou" bande diletantov, ktorí o ekonomike nemali a nemajú páru, zato kradnút vedeli o to lepšie. Niečo vyše roka bol ešte dobeh dobre nastavených pravidiel, potom došla kríza a ukázalo sa, že Fico je kapitán do pekného počasia. Nasledovalo totálne podcenenie situácie a množstvo chybných ekonomických rozhodnutí. Prišli roky s 8 percetnými deficitmi a celkový dlh Slovenska rapídne stúpal. Výsledok bol, že Slovensko bolo z roka na rok na najlepšej ceste do Grécka. Po nástupe novej vlády deficit síce klesol, ale zďaleka nie na únosnú úroveň. Situácia je vážna a podceňovaná.

Čo treba urobiť?

Ako prvé treba ľuďom povedať pravdu. Čistú pravdu a nie rozprávať báchorky typu „kríza sa ľudí nedotkne". To je čisté klamstvo a Fico to vie najlepšie. Pravda je taká, že si žijeme nad pomery. My ako spoločnosť si žijeme nad pomery preto, lebo slovenský štát oveľa viac minie ako vyberie. Následok je, že celkový dlh stúpa a medzičasom je tak veľký, že Slovensko má problém si požičiavať na finančných trhoch. Preto SaS navrhuje tri opatrenia:

1. Znížiť rozsah štátnej správy. Musíme sa začať pýtať, či štát naozaj musí dotovať vyše 800 príspevkových organizácií, či naozaj potrebujeme všetky úrady, ktoré dnes máme a desaťtisíce úradníkov s nimi. Či naozaj musíme všetky oblasti života regulovať a kntrolovať. Treba si ale aj na rovinu povedať, že zrušenie nepotrebných úradov bude znamenať tisíce prepustených úradníkov, ktorí v prvom momente zvýšia počet nezamestnaných.

2. Zlepšiť podnikateľské prostredie. Fakt je ten, že len zamestnávatelia tvoria skutočné pracovné miesta. Áno, treba si na rovinu povedať, že zamestnávatelia sú podnikatelia a v drvivej väčšine prípadov zarábajú ďaleko viac ako je priemerná mzda. Treba im k tomu zagratulovať a zaželať aby sa im darilo ešte lepšie. Lebo pracovné miesta vzniknú len vtedy, keď sa bude dariť, dobre dariť, práve podnikateľom. Socdemácka závisť a falošný súcit s chudobnými nezamestnanosť neznížia.

3. Obmedziť rozsah sociálneho štátu. Musíme sa pozrieť na každú jednu sociálnu dávku, ktorých máme vyše 70. Naozaj potrebujeme každú jednu? Je to nepríjemná pravda, ale sociálne dávky držia ľudí v chudobe. Sme dosť pomýlení s celým sociálnym štátom. Platíme ľuďom za ničnerobenie, pritom dávky v hmotnej núdzi by mali byť len za odvedenú prácu. Medzičasom stihla vyrásť jedna celá generácia ľudí, ktorá nikdy v živote nepracovala a Fico chce budovať silný sociálny štát.

Tvrdím, že len keď uplatníme tieto tri opatrenia (všetky tri súčasne a v značnom rozsahu) bude možné hospodárenie bez nových dlhov. Bude to dlhá a bolestná cesta, no zároveň to bude cesta poctivá a dospejeme ku skutočným a trvalým riešeniam.

A čo navrhuje strana SMER s Róbertom Ficom na čele? Rozsiahle štátne investície, dodatočné zdaňovanie bohatých a budovanie silného sociálneho štátu. Tieto riešenia podporujú rozkrádanie a zadlžovanie, ale problémy neriešia.

Volič si teda bude musieť vybrať, či chcú radšej počuť nepríjemnú pravdu a účinné riešenia alebo medové motúzy a grécku cestu.

 

 

P.S. Prajem všetkým všetko naj 2012 a dovolím si jednu radu na záver: čím nereálnejšie novoročné predsavzatie si dáte, tým budete menej za trúbu keď ho nesplníte J.