Diletanti, ako ďalej?

Autor: Richard Sulík | 12.2.2013 o 15:50 | (upravené 12.2.2013 o 17:11) Karma článku: 24,42 | Prečítané:  12739x

Nezamestnanosť rastie, dlhy tiež. Rast HDP je už blízky nule a výnosy daní klesajú. To je trpká realita potom, čo diletanti zo Smeru zrealizovali svoje sociálno-romantické nereálne predstavy.

Musím povedať, že sám som prekvapený razanciou, akou sa prejavujú následky neodborných zásahov Smeru do ekonomiky. Celú jeseň páchali Smeráci pod taktovkou veľkého vodcu Roberta Fica jeden ekonomický hriech za druhým. A celú jeseň sme ich upozorňovali, že smrteľný koktail, ktorý namiešali spôsobí veľké škody.

Pritom každé jednotlivé opatrenie by sa dalo prežiť, mimoriadne nebezpečná je ich kombinácia. Napríklad, zvýšenie dane z príjmu právnických osôb z 19 na 23 percent slovenskú ekonomiku zrejme nepoloží. Avšak kombinácia so 14 percentným zdravotným odvodom z dividend do výšky takmer 100 tisíc eur ročne, zvýši defacto daň z 19 na 33,8 percent a to už spôsobí odchod množstva firiem do daňových rajov.

Druhý príklad je socialistický zákonník práce, ktorý vyvolal vlnu prepúšťania a na mieste je otázka, čo je lepšie: málo zamestnaných s vysokou sociálnou ochranou alebo viac zamestnaných s nižšou sociálnou ochranou. Ešte existuje aj tretia možnosť a keď sa naši socialisti nespamätajú, tak vôbec nie je vylúčená: málo zamestnaných s nízkou sociálnou ochranou, presne toto sa dnes deje v Grécku. Čo však možné nie je, je veľa zamestnaných s vysokou sociálnou ochranou. To skratka nejde a história i teória to potvrdzujú.

Výsledok vyčíňania našich diletantov je na zaplakanie - znižovanie odhadu rastu HDP strieda znižovanie odhadu výberu daní. Nárast daní, o ktorom básnil minister financií je fakticky preč a žiaľ, potvrdzujú sa nie len moje slová: Keď v roku 2013 štát vyberie toľko daní, čo v roku 2012, môže to byť považované za úspech. Otázka je, prečo potom bolo nutné ničiť rovnú daň - jedna z mála vecí, ktoré naozaj fungovali.

Pritom odvolávať sa na spomalenie svetovej ekonomiky je skôr výhovorka, v žiadnom prípade nie ospravedlnenie. Totiž aj keď sa celkový koláč scvrkne, môže si Slovensko z neho odkrojiť o niečo väčší kúsok práve vyššou konkurencieschopnosťou. Presne to sa stalo v rokoch 2004 až 2006. Vtedy sme rástli rýchlejšie ako európska ekonomika, lebo sme rástli aj na úkor okolitých krajín, ktoré nerealizovali odvážne reformy. Výsledok bola klesajúca nezamestnanosť a zároveň rastúca priemerná mzda.

Na mieste je otázka, čo treba teraz robiť. Ako prvé musia naši socialisti pochopiť, jedno ako im to je proti srsti, že len súkromné firmy vedia tvoriť pracovné miesta. Nik iný, len a len súkromné firmy. Ako druhé, treba týmto súkromným firmám zlepšiť podmienky pre ich podnikanie, aby sa im lepšie darilo. Lebo len keď sa bude súkromným firmám lepšie dariť, budú tieto tvoriť pracovné miesta a zároveň rásť mzdy.

Potom už len ostáva otázka, ako konkrétne sa dá zlepšiť podnikateľské prostredie? Pripravili sme 164 konkrétnych opatrení, väčšinu z nich je možné realizovať nezávislé na iných, k niektorým dokonca existujú legislatívne návrhy.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?