reklama

Podvod na slovenských daňovníkoch

Minulý rok v auguste hlasovala Národná rada o účasti Slovenska v dočasnom Eurovale (EFSF). Aj strana SaS hlasovala za a to z dvoch dôvodov. Po prvé, malo ísť len o dočasné riešenie na tri roky (vyjadrila sa tak napríklad nemecká kancelárka) a po druhé, musia byť pôžičky poskytnuté z Eurovalu „kompatibilné s udržateľnosťou dlhu". Inými slovami, krajina, ktorá pôžičku dostane, ju musí vedieť splatiť. Zároveň dostal minister financií mandát na zastupovanie Slovenska.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (150)

Krátko na to požiadali Írsko a Portugalsko o pôžičky a keďže existoval reálny predpoklad, že krajinám pomôžu stabilizovať svoju finančnú situáciu a že pôžičky budú vedieť splatiť, Ivan Mikloš za Slovensko súhlasil a SaS nenamietala.

Situácia sa však pár mesiacov neskôr výrazne zmenila. Najskôr sa koncom marca 2011 šéfovia krajín Eurozóny dohodli na vzniku trvalého Eurovalu a teda niekoľko mesiacov starý prísľub, že Euroval bude len dočasné riešenie, zrazu neplatil. Krátko nato požiadalo o pôžičku z Eurovalu Grécko ako tretia krajina v poradí a poskytnutie tejto pôžičky bude hrubým porušením zmluvy o Eurovale. To z toho dôvodu, že Grécko, ktoré má najhorší rating na svete (CCC), má tak veľa dlhov, že ich nedokáže splatiť nikdy. Jediné riešenie je vyhlásenie platobnej neschopnosti a skutočný „haircut", to znamená, že veritelia, ktorí roky dobre zarábali na gréckych dlhopisoch, prídu o časť istiny, povedzme o polovicu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Toto sú dva hlavné dôvody, prečo sme proti druhej pôžičke Grécku, najmä potom, čo sa ukázalo, že tá prvá pôžička sa minula akýmkoľvek účinkom. Našťastie sa jej Slovensko najmä vďaka SaS nezúčastnilo. Práve preto sme v parlamente iniciovali zúženie mandátu ministra financií (aby s pôžičkou mohol súhlasiť len v prípade silného haircutu), ktoré žiaľ neprešlo.

Zato došlo 1. júla k rozprave a v rámci nej povedal minister financií nasledovné:

Hovorme o objeme, o finančnom objeme. ... Keď hovoríme, že tá nová pôžička, o ktorej sa stále diskutuje, by mala mať objem 110 miliárd eur, odpočítajte si z toho 30 miliárd účasť privátneho sektora, odpočítajte si od toho 30 miliárd príjmov z privatizácie, odpočítajte 15 miliárd účasť Medzinárodného menového fondu a Európe ostáva 35 miliárd z ochranného valu 1, teda z toho, o čom diskutujeme.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

A tiež povedal toto:

„... pán predseda Sulík stále hovorí o 600 mil. Keď som vyčíslil pred chvíľou, koľko pri prípadnej pôžičke bola tá účasť, tak by bola 35 mld. Eur, čo pri 1 percentnom podieli Slovenska znamená zhruba 350, nie 600 mil.

A uzavrel to nasledovne:

„A to, čiže to, že tie ďalšie podmienky budem presadzovať to deklarujem tu. Budem presadzovať silnú účasť privátneho sektora v objeme najmenej 30 mld., ale tak, aby to nespôsobilo okamžitý default, budem presadzovať kolaterál, budem presadzovať cross-party agreement, teda dohodu politických strán v Grécku, budem presadzovať účasť medzinárodného menového a fondu. Aj tú piatu - záväzok privatizácie."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Teraz sa pozrime, aká je skutočnosť. Bruselskí politici schválili vo štvrtok minulého týždňa (21.7.) pôžičku pre Grécko vo výške 110 mld. Eur a to je snáď jediný údaj, ktorý sa s uvedenými výrokmi zhoduje.

O privatizácii nájdete v celom schválenom dokumente jedno slovo a to v bode jedna schváleného textu, kde sú všeobecné bláboly. O kolaterále nenájdete ani slovo, taktiež nenájdete ani slovo o „cross party agreement", teda o súhlase gréckej opozície s navrhovanými opatreniami.

Výsledok je ten, že schválenú pôžičku vo výške 109 mld. Eur bude financovať len MMF a európski daňovníci a v tomto momente nie je ani len známe, koľko prispeje MMF. V prípade, že podiel MMF bude rovnaký ako v prípade prvej pôžičky, bolo by to tesne pod 30 mld. Eur a európski daňovníci zaplatia 79 mld. Eur, z toho slovenskí 840 miliónov. Bloomberg hovorí o účasti MMF vo výške 36 mld. Eur, vtedy by bol podiel Slovenska 775 mil. Eur.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Pri všetkej úcte, ale toto sa nerobí, ani keď ide o najlepšieho ministra financií, akého Slovensko malo. Povedať na pôde národnej rady, že podiel Slovenska bude približne 350 miliónov Eur a potom len tak súhlasiť s 800 miliónmi Eur je silná káva. Je to podvod na slovenských daňovníkoch! Pán minister by aj mohol odpovedať na otázku, či 1. júla, keď vystúpil na pôde NRSR, už vedel, že to nebude 350 miliónov, ale viac ako dvojnásobok, čo by znamenalo že klamal, alebo či to nevedel, čo by znamenalo, že si v Bruseli doslova schvália čo chcú.

Slovensko teda vystaví bezpodmienečné a neodvolateľné záruky vo výške 800 miliónov Eur, čo je 150 eur na každého obyvateľa. Ešte že sme si odložili tú červenú škatuľku, ktorú sme vytiahli na tlačovke v máji 2010, keď chcel vtedajší premiér požičiavať Grécku. Nečudujme sa potom, že do školstva alebo na diaľnice ide málo peňazí, keď obrovskými sumami dotujeme grécke dôchodky a nadbytočných gréckych úradníkov.

V tejto situácii sa oháňať slovom solidarita je výsmech priamo do tváre slovenským dôchodcom a pracujúcim. Takisto argumentácia, že už nejde o záchranu Grécka ale o záchranu Eura je zvrátená, lebo týmto euro práve poškodzujeme.

Prečo je ďalšia pôžička len drahé kupovanie času

Kto si myslí, že Grécko síce v minulosti šafárilo, ale teraz už robí úsporné opatrenia a je takpovediac na ceste k zlepšeniu, a preto mu teraz treba pomôcť prekonať nejakú fázu nedostatku financií (ilikvidita), ten je na veľkom omyle. Rok a pol sa rieši grécka kríza, rok a pol sa v Grécku akože už naozaj „šetrí" a „hospodári zodpovedne", ale skutočnosť je taká, že za prvých 6 mesiacov tohto roku je grécky primárny deficit (deficit okrem úrokov) 5,75 mld. Eur (čo je viac ako všetky daňové príjmy Slovenska v tomto období) a samotné úroky 7 mld. Eur. Spolu je grécky deficit za prvých 6 mesiacov 12,75 mld. Eur, čo je 11% HDP, a preto sa pýtam, o akom šetrení sa bavíme.

Úsporný program, ktorý Gréci schválili, je výsmech a nie úsporný program. Po prvé, má nízky objem. 28 mld. Eur je síce impozantná suma, ale je to suma na 5 rokov, čiže ide len o 5,6 mld. Eur ročne (<2,5% HDP). Aj keby sa podarilo zrealizovať všetky opatrenia, bude Grécko produkovať každý rok 7 mld. Eur nových dlhov.

Ďalší a väčší problém je v tom, že úsporné opatrenia sa zrealizovať nepodarí. Experti Európskej komisie, Európskej centrálnej banky a Medzinárodného menového fondu, takzvaná Trojka, vymysleli, že na zvýšenie príjmov štátu treba zvýšiť dane. Neviem, čo za experti to sú, ale na sto percent viem, že zvýšenie daní vo väčšom rozsahu ako marginálnom (marginálny rozsah je napríklad slovenské dočasné zvýšenie DPH z 19% na 20%) nepovedie k zvýšeniu príjmov, ale k zmene správaniu daňovníkov a obzvlášť v Grécku, kde neplatenie daní je národný šport. Je skrátka rozdiel medzi teoretickými vedomosťami a reálnymi skúsenosťami s daňovou reformou.

Ďalšie akože naozaj úsporné opatrenia (lebo zvýšenie daní nie je úsporné opatrenie, i keď je v balíku úsporných opatrení zahrnuté) sú tiež na smiech. Napríklad v obrane sa Gréci chystajú šetriť neskutočných 200 miliónov. Grécko má v pomere k HDP s odstupom najvyššie výdavky na obranu v celej EÚ. Na obranu ide ročne cca 10 miliárd eur a to len kvôli „konfliktu" s Tureckom (pripomínam, že obidva štáty sú členmi NATO). Grécko má 134 tisíc vojakov, čo je o polovicu viac ako Česko, Slovensko, Maďarsko a Rakúsko spolu, zato má len tretinu obyvateľov týchto štyroch krajín. Čo sa nedeje vôbec, je výrazné zníženie počtu úradníkov, ktorých živí grécky štát o 100 tisíc navyše.

Gréci naďalej rok čo rok produkujú jeden z najvyšších deficitov v Európe, grécky dlh naďalej utešene rastie a akákoľvek ďalšia pôžička tento stav len a len predlžuje.

Zadlženosť Grécka sa nerieši a riešenie jeho problémov sa len odďaľuje. Nie o dva roky ako pri prvej pôžičke, ale o 15 až 30 rokov. Grécky dlh je v súčasnosti 340 mld. Eur a celá dohoda spočíva v tom, (s výnimkou účasti bánk, ktorá je otázna a zahmlená, ale o tom nabudúce, keď budú k dispozícii výpočty) že sa znížia úroky a natiahne splatnosť. Inými slovami, pôžičkou umožníme Grécku sa zadlžovať ďalej.

Richard Sulík

Richard Sulík

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  156
  •  | 
  • Páči sa:  462x

Rozhliadnite sa. Vidíte snáď na Slovensku niekoho iného, kto nemá žiadny korupčný škandál, kto drží slovo, kto má program zostavený naozajstnými expertmi, kto má viac ako 10 rokov skúseností, ako tieto konkrétne riešenia pre ľudí presadiť, kto sa neriadi ideológiou, ale zdravým rozumom a kto má úprimnú chuť postaviť tú najlepšiu možnú budúcnosť pre Slovensko? Všetci, ktorí nám veria, menia hru s nami. Nenechajú sa podplatiť rozhadzovaním, ktoré budú splácať naše deti. Už majú dosť chaotických amatérov. Zaujímajú ich konkrétne zmeny, pre ktoré sa mladým oplatí zostať na Slovensku. Chcú už konečne reálne výsledky. A chcú sebavedomé Slovensko, ktoré najlepšie vie, čo potrebuje. Sme SASKA a meníme hru. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu