„Pokiaľ naďalej budeme platiť za nezodpovednosť vlád, za nezodpovednosť európskych inštitúcií, za nezodpovednosť ratingových agentúr a za nezodpovedné správanie sa bánk, potom máme solidaritu postavenú na hlavu, kedy zodpovední a chudobnejší sa skladajú na nezodpovedných a bohatých."
A ďalej na štvrtej strane tvrdí, že „Slovensko je suverénny, rovnocenný člen eurozóny a Európskej únie. Nemáme dôvod v predklone a potichu očakávať rozhodnutia inštitúcií Európy"
Odvtedy neprešiel ani rok a pol a SDKÚ otočila o 180 stupňov, čo zákonite vyvolalo aj veľký tlak na samotnú Ivetu Radičovú. Naopak, strana SaS si naďalej drží presne tú pozíciu, s ktorou išla do volieb a na základe ktorej získala nemálo voličov.
V marci tohto roku, teda pred viac ako šiestimi mesiacmi, mi v parlamente Ivan Mikloš oznámil, že sa bude navyšovať kapacita eurovalu. Na moju reakciu, že my s tým súhlasiť nebudeme, odpovedal „ale budete". Neviem či naši koaliční partneri situáciu podcenili, ale seriózna diskusia, opretá o vecné argumenty, jednoducho nebola. Akékoľvek debaty boli výrazne ovplyvnené postojom „v predklone a potichu očakávať rozhodnutia inštitúcií Európy". Ťažko sa tak argumentuje a potom ako som nemohol ani len vystúpiť na poslaneckých kluboch, som napísal brožúrku, v ktorej sú zhrnuté všetky naše argumenty. Namiesto toho, aby zástancovia eurovalu spravili niečo podobné, sme boli obvinení z populizmu.
Prepočuté boli aj naše argumenty, že rozšírenie eurovalu znamená zachraňovanie cudzích bánk peniazmi slovenských daňovníkov a že Slovensko zaplatí najviac.
Krátko pred hlasovaním boli na stole tri možnosti z našej strany ako dočasný euroval podporiť:
1. Zelená karta pri dočasnom eurovale a zelená karta pri trvalom eurovale. SaS by hlasovala proti, zvyšok koalície za a či euroval prejde alebo neprejde by záviselo od SMERu.
2. Spoločné podporenie dočasného eurovalu a spoločné odmietnutie trvalého eurovalu. Celá koalícia by podporila dočasný euroval v modifikovanej podobe, aby sme neblokovali ostatné krajiny a celá koalícia by odmietla trvalý euroval, kde by sme neblokovali ostatné krajiny.
3. Vzdanie sa nárokov ostatných krajín voči Slovensku (waiver). S týmto návrhom došla samotná premiérka a tvrdila, že ho má predrokovaný na úrovni európskych lídrov. Ide o to, že keď Slovensko bude v zmysle zmluvy vetovať niektorú konkrétnu platbu, ostatné krajiny sa vzdajú nárokov voči Slovensku.
Žiaľ, všetky tri návrhy boli odmietnuté a namiesto toho došlo obyčajné vydieranie. Hlasovanie o eurovale bolo spojené s hlasovaním o dôvere vláde a to vo veci, ktorá je v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Je úplne absurdné a extrémne nekorektné takto vydierať koaličného partnera.
Ešte v Častej - Papierničke, presne pred mesiacom (12.9.), odmietla Iveta Radičová spájanie hlasovania o dôvere vláde a o to viac ma prekvapil Ivan Mikloš, ktorý práve toto začal požadovať - cez média a počas neprítomnosti Ivety Radičovej. Samozrejme, neviem presne, čo sa udialo v SDKÚ, ale presne si pamätám, ako ešte deň pred hlasovaním, na koaličnej rade v pondelok poobede, Iveta Radičová argumentovala, že nechce medzinárodnú blamáž a že podá demisiu, buď pred alebo po hlasovaní. To mala byť akože politická cena za to, že aj SMER bude hlasovať za euroval. Ja osobne si myslím, že akékoľvek ústupky voči Ficovi boli zbytočné a že strach mu nedovolí nehlasovať ZA. Stačilo by mu to len umožniť.
Na druhý deň ráno oznámila premiérka predsedom koaličných strán, že „sa" rozhodla spojiť hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere vláde. Samozrejme, že v takomto prípade nemohol Fico hlasovať ZA ani len omylom. Preto tvrdím, že nešlo o euroval.
Kto vyvolá situáciu, v ktorej doslova zabráni opozícii hlasovať za euroval a zároveň dôverne pozná zásadný a dlhodobý postoj svojho koaličného partnera, ten nemôže zároveň tvrdiť, že mu ide o euroval. Mrzí ma, že Iveta Radičová sa rozhodla vydierať práve stranu, ktorá ju najviac podporovala, oveľa viac ako jej materská strana a pritom presne vedela, že za euroval hlasovať nebudeme. Tiež veľmi dobre vedela, že nie sme prilepení na našich stoličkách, že nám nejde o válovy ale o zásadné postoje v politike.
O tom, kto teda zvalil vládu, nech si spraví každý obraz sám.
